Máme radi prírodu

Učebné osnovy druhého ročníka vo vzdelávacej oblasti Človek a príroda ponúkajú veľké množstvo krásnych tém. Učíme sa o rôznorodosti životných podmienok rastlín a živočíchov, ako sa prispôsobujú prostrediu, aké sú ich životné prejavy. Učíme sa o podmienkach klíčenia, o význame a rozširovaní rastlinných semien. Preberáme aj to, ako sa k prírode správať, ako ju chrániť, aby sa zachovala pre ďalšie generácie.
Žiaci majú tieto hodiny veľmi radi, preto sme využili možnosť návštevy novootvorenej Lesnej školy v Leviciach. Prežili sme tu krásne dve tvorivé a náučné hodiny. Pomocou praktických a názorných ukážok sme sa dozvedeli aj niečo nové o živote stromov, o lese a o jeho tajomstvách, o lesných zvieratách. V diorámovej miestnosti sme sa započúvali do zvukov lesa, spoznávali zver, vtáctvo i rastlinstvo. Na pocitovom chodníku sa naučili vnímať rôzne povrchy a vzorky lesa.
Exkurzia – ako jedna z organizačných foriem vyučovania veľmi vhodne zapadla do nášho výchovno-vzdelávacieho plánu a mali sme možnosť si netradične a pútavo zopakovať naše nadobudnuté vedomosti z prvouky.

Čiastočné zatmenie Slnka

Téma „VESMÍR“ je u detí veľmi obľúbená, tajomná a fascinujúca.
Vo štvrtok 10.6.2021 sme mali možnosť sledovať čiastočné zatmenie Slnka z terasy Lesnej školy v Leviciach. Podmienky na pozorovanie tohto ojedinelého javu boli ideálne – nikde ani obláčik.

A tak si malí druháci mali možnosť obzrieť Slnko cez špeciálny ďalekohľad. Maximálna fáza zatmenia nastala o 12:47 hod. Zatmenie však bolo len nepatrné. Slniečku chýbal iba malý kúsok – Mesiac ho prekryl iba na štyri percentá. Napriek tomu sa deťom zážitok z tohto vzácneho javu veľmi páčil.

Ďalšie najbližšie zatmenie pozorovateľné aj na Slovensku sa odohrá už na budúci rok, 25. októbra 2022.  

Môj týždeň v Portugalsku s Erasmom

Aké je Portugalsko ? Je to nádherný, mierumilovný, malý štát, ktorý má bohatú históriu, nádherné pamiatky a mnoho miest na objavovanie.                                                                                                                               

Čo sa mi najviac páčilo ? Najviac sa mi páčil výlet do Porta autobusom. Bol to nádherný zážitok prechádzať sa ulicami Porta, vidieť rôzne ulice vyzdobené viacerými tvorcami. Či len tak stáť a prechádzať sa pri Atlantickom oceáne. Alebo prechádzať sa po najkrajšej železničnej stanici,  ktorú som kedy videl.                                                                                            Porto je veľké mesto. V meste sme navštívili historickú knižnicu spojenú s menom známej  autorky Harryho Pottera. Keďže bol vianočný čas, ulice boli nádherne zdobené. Mesto má svoju výraznú architektúru. Ako napríklad ozdobený vianočný stromček, alebo vás na rohu ulice prekvapí zajac z recyklovaného odpadu.

A čo moja rodina ? Boli veľmi ku mne milí, dobrí, priateľskí, zábavní a spríjemňovali mi môj pobyt v Portugalsku. Bývajú v mestečku Paredes, blízko školy. Majú pekný byt, ktorý je celkom malý. Bola však v ňom pomerne veľká zima, pretože oni ani v zime v bytoch nekúria…

Jedlo, zvyky a zvláštnosti. Jedlo bolo perfektné, až na niektoré jedlá v školskej jedálni. Najviac čo ma prekvapilo bola ryba Ebola. Chutila dobre. Najviac mi však chutili portugalské tradičné sladké jedlá.

Aké sú moje dojmy z tejto krajiny ?  Je to krásna krajina. Je vidno, že sa o ňu starajú… Kamkoľvek som sa pozrel bolo prekrásne prostredie. Nádherný oceán, more, lode, mosty, výhľady… Ja som si veľmi užil Portugalsko. Oslovilo ma nádherou a jedinečnosťou krajiny. 

/ Samo, VIII.A /

                                                        Boli sme v Portugalsku

          8. decembra sa zahájil môj výmenný pobyt a skoro ráno som s plne nabaleným kufrom vyrazila do sveta spoznať mnou nepoznanú krajinu. Cesta do Portugalska bola komplikovaná, ale moje očakávania prekonali tú veľkú únavu a vyčerpanosť. Napriek tomu, že sme dorazili v noci, všetko bolo úžasné… Milé privítanie od portugalských žiakov nám dobre padlo.

Po úvodnom zoznámení sme sa vybrali každý ku svojej novej rodine. Ja som bola vítaná v štvorčlennej rodine Gouveiovcov. Paulo mi uvoľnil svoju izbu, v ktorej som strávila celý pobyt. Izba bola útulná, avšak na môj vkus chladná… Naša krajina je teplejšia. Aj strava bola odlišná od našej, na ktorú som zvyknutá. Napriek tomu som nezostala hladná. Ale musím dodať, že stravovanie v rodine bolo chutnejšie, ako v ich školskej jedálni. Ich škola bola tiež iná, ich spôsob výučby bol zaujímavý, pretože sa učia hravou formou – experimentu.

V rámci pobytu som strávila tri dni v škole a dva dni spoznávaním hlavného mesta Porta. Prekvapilo ma množstvo pamiatok v tomto meste, ako aj výzdoba jedného klenotníctva, kde sa svetelné dekorácie spúšťali v rytme hudby. V tomto rušnom meste si mohol každý nájsť niečo pre seba – mnoho obchodov, parkov, reštaurácií, miest pre zábavu i relax.

          Je to pekná krajina plná milých ľudí, v ktorej by som si vedela predstaviť svoj život. Akurát by bolo komplikované osvojiť si ich rodný jazyk – portugalčinu.

/ Simoneta, VIII.B /

Ja a Portugalsko

Moja rodina v Portugalsku. Moja ubytujúca rodina v Portugalsku bola veľmi milá a štedrá. Nič mi u nich nechýbalo. Cítila som sa tam ako doma. Celá rodina bola vždy ku mne milá a dozvedela som sa veľa zaujímavých vecí. Dievča, ktoré ma ubytovávalo – Carolina ma vždy informovala, čo sa bude diať a čo budeme robiť.

Pocity z Portugalska. Bolo tam úžasne. Určite by som sa tam ešte vrátila. Všetci Portugalci boli štedrí, milí, pohostinní a najradšej sa zabávali. Pri každej možnej príležitosti tancovali alebo spievali a bolo jedno či sme boli v škole, v autobuse alebo v meste. V Porte majú nádherné pamiatky a prekrásny Atlantický oceán. Som rada, že som mohla byť v Portugalsku a spoznať tam veľa dobrých ľudí.

Zvyky/tradície. Moja rodina mala veľa svojich zvykov napr. stromček stavajú 1. decembra. Každý piatok ide Carolina a jej mamina do mesta, v sobotu pozerajú film a pod. Ich typické jedlo francesinha, ktoré sme mali možnosť ochutnať obsahovalo chlieb, v ktorom bolo mäso. Celý chlieb bol obalený v syre, na vrchu bolo volské oko a bolo to zaliate štipľavou omáčkou. K tomu sme ešte dostali hranolky. Musím sa však priznať, že mi to vôbec nechutilo.

/ Viki, VII.B /

Môj Erasmus v Portugalsku

Pocit z krajiny: Krajina bola krásna, veľmi čistá. More bolo úžasné, krásne pláže. Historické pamiatky boli fascinujúce. Mne sa najviac páčila kaplnka pri mori a s tým spojený aj výlet do Porta.

Porto: Porto tiež nazývajú mesto mostov. V rámci programu sme navštívili najznámejší most Ľudovíta I., ktorý má dve poschodia. Kým po spodnej časti prechádzajú autá, po tej vrchnej jazdí metro. Porto je veľmi veľké mesto. Boli sme aj pred knižnicou Livraria Lello, v ktorej sa inšpirovala známa spisovateľka J.K. Rowlingová autorka knihy Harry Potter. Boli sme navštíviť aj zajaca, ktorý bol na stene jedného z domov. Bol vytvorený vyslovene z odpadového materiálu. Druhý deň v Porte bol veľmi upršaný, ale napriek tomu sme videli krásnu železničnú stanicu, ktorá bola vyzdobená modrobielymi kachličkami Azujelo. Spolu tak tvorili zaujímavý obraz. Videli sme aj netradičné svietiace ozdoby, ktoré tento rok boli v tvare páva a každý rok sa menia.

Jedlo: Gastronómia Portugalska ma veľmi milo prekvapila. Bola úžasná od predjedla až po hlavný chod. Mne najviac chutila francesinha, ktorú som ochutnal v reštaurácii v Porte. V hosťujúcej rodine mi pripravili rôzne špeciality ale aj ich tradičné jedlá.

Škola: Škola bola veľmi blízko od domu mojej rodiny. Školský areál bol obrovský. Bolo na ňom veľké ihrisko a prechádzkový chodník. Škola bola rozdelená na dve časti. V jednej bol vstup, knižnica, jedáleň. A v druhej boli triedy a učebne.

Rodina: Rodina bola veľmi pohostinná a veľmi milá ku mne. Najviac som sa rozprával so sestrou môjho hostiteľa, ktorá chodila na univerzitu, kde sa chodí oblečený ako vo filme o Harryho Potterovi. Ich mama varila delikátne. Len bola jedna chyba – v dome nekúrili :-).

/ Alan, VII.A /

Ako bolo v Portugalsku ?

Portugalsko je krajina futbalistov a korkového dreva. Počas času, ktorý som tu strávila sa mi najviac páčil Atlantický oceán a rieka Douro. Západ slnka bol úžasný! Dojmy vo mne zanechal výlet do Porta a exkurzia v nábytkárskej firme Fenabel, ktorá sídli v meste Paredes. Vyrábajú všetky druhy stoličiek pre celý svet. Bývala som vo veľmi milej rodine a oni sa o mňa pekne starali. Portugalská strava mi veľmi chutila. V škole sme neustále niečo tvorili – pracovali sme aj v dielňach – workshopoch o ekológii.

/ Renáta , VIII.B /

Moje postrehy z Portugalska

Rodina, v ktorej som bývala bola super. Boli strašne milí, poskytli mi svoje súkromie. Byt, v ktorom bývajú je asi trikrát väčší ako levické byty. Mali aj 2 mačky. 

Ich tradičné jedlo mi síce nechutilo, ale zato bola dosť zaujímavé pozorovať aké potraviny na to skombinovali. Ľudia boli milí, veselí a naplnení pozitívnou energiou. Stále len tancovali. Ich hudba mi však nesadla. Pre mňa bolo dosť veľkým nezvykom aj to, že mali na záhrade pomaranče alebo mandarínky.

V krajine som sa cítila dobre a bezpečne… Počasie síce nebolo dobré, ale ani najhoršie. Dosť tam však pršalo.

V Portugalsku som si všimla nádherné pláže, ale aj hrady a historické budovy. Ich škola ma však prekvapila. Očakávala som, že škola bude vyzerať inak – asi krajšie.

/ Laura, VII.B /

Erasmus v Portugalsku

Bola som veľmi šťastná, keď som sa dozvedela, že som súčasťou erasmového projektu GREEN. Spolu s ďalšími šiestimi žiakmi a dvomi učiteľmi sme mali vytvoriť tím, ktorý sa vydá naprieč Európou, do portugalského Porta. Portugalská škola Agrupamento de Eschola v meste Paredes mala byť miestom stretnutia portugalských, slovenských, lotyšských a francúzskych detí.

Naše cestovné dobrodružstvo začalo letom z Viedne, najskôr do Zürichu. Počas niekoľkohodinovej prestávky sme si pozreli krásne Zurrišské jazero, kostoly a iné pamiatky, pochutili sme si v McDonalde …

Do samotného Porta sme sa dostali v neskorý večer. Boli sme unavení zo zrušeného a následne meškajúceho letu, ale nadšenie z cestovania nás udržalo pri bdení. Keď  sme uvideli naše „rodiny“, pri ich uvítacom potlesku sa radosť znásobila.

Moja rodina bola rozprávková. Bola som v nej so spolužiačkou Renátou a jedným francúzskym kamarátom.  Hosťujúci rodičia mali tri deti – trojičky a každé z nich malo na starosti jedného „host frienda“. Vyzeralo to u nich ako v malej škole.  Dbali na každý detail, i keď to nebolo vždy ľahké. Snažili sa nám pripraviť prostredie ako máme doma. Vždy mi pomohli, keď som o niečo požiadala. Zvládli to vynikajúco.

Portugalsko je nádherná krajina. Oplýva krásou už na prvý pohľad. Sú tu nádherné diela: Eiffelove mosty cez rieku Douro, hrad, železničná stanica s tradičným portugalským umením – obrazmi z vyše 20 tisíc prilepených kachličiek, či očarujúca kaplnka pri mori. Porto znamená brána a Douro sa tu vlieva do Atlantického oceánu a je teda bránou pre lode. Samotný oceán je prírodné veľdielo. Pri kaplnke môžete mať krásny výhľad na vlny, ktoré obmývajú piesočnatú pláž a na skaly, ktoré ju chránia pred zničením.

Počas školského večierku sme mali možnosť naučiť sa portugalské národné tance a ochutnať tradičné jedlo, ktoré mne osobne veľmi chutilo. V Porte sme zasa jedli tradičnú portugalskú francesinhu, ktorá je dosť štipľavá, ale ani domácim nie veľmi chutila.

Našla som si nových kamarátov aj mimo projektu, s ktorými som sa musela rozprávať po anglicky. Mala som možnosť vidieť, ako vyzerá hodina matematiky, ktorá prebiehala v ich rodnom jazyku.  

Portugalské deti sú vďačné i za maličkosti. Počas nášho pobytu väčšinou pršalo a v hosťujúcej škole sa nekúrilo, ale mne to nevadilo.  Radosť z cestovania a objavovania nového neutíchala. Užila som si každý deň, až kým nenadišiel ten posledný, keď sme sa museli rozlúčiť s hosťujúcou rodinou, čo bolo veľmi ťažké. Neunikla som ani slzám. Ale smútok to nebol, lebo sme sa mohli tešiť domov, na slovenské jedlo, či k našim rodinám a vyrozprávať im zážitky z tohto nádherného týždňa pri jednom z najkrajších miest v Európe.

/ Marianna, VIII.B /