V jeden krásny deň sa trieda 2.C stretla i v sobotu. Možno sa divíte, prečo v sobotu, veď deti vtedy do školy nechodia. Avšak stretli sa kvôli niečomu výnimočnému. Bol to deň, kedy ich pani učiteľka pozvala na svoju svadbu a oni jej pozvanie spolu s rodičmi prijali. V tento deň tam nemala len rodinu, ale mala tam i svoju „školskú rodinu“.  Deti, s ktorými každodenne prežíva ich veselé ale i sem-tam smutné chvíle. Sú to deti, ktoré už druhý rok nie sú len jej žiakmi, ale sú jej skutočnou rodinou. Nie je to len vzťah medzi učiteľkou a žiakmi, ale je to oveľa hlbší vzťah, ktorý prejavujú každý deň keď ju objímu, usmejú sa na ňu a dokonca sa sem-tam pomýlia a povedia jej mama. Veď rodina je, keď si dokážeme odpustiť, keď v modlitbe myslíme na druhého, keď smutného neopustíme, ale povzbudíme. Keď spolu prežívame spoločné chvíle a máme sa radi aj napriek našim odlišnostiam. A takouto rodinou sme i MY – 2.C.