alebo

– Čo všetko sa skrýva za 1 hodinou slávnosti 1.SP

Štyridsať detí z našej školy včera prežilo svoj krásny deň. Po dlhom období príprav, prežili svoju prvú svätú omšu s plnou účasťou. Odteraz, vždy, keď budú mať čisté srdiečko budú môcť pristupovať k svätému prijímaniu.

A keď sa zašpiní? Boh na nich počká v osobe kňaza spovedelnici rovnako, ako čaká na nás veľkáčov 🙂

Rok intenzívnej prípravy v škole, exkurzia do kostola, kde sme objavovali tajomstvá spovedelnice, sakristie a iných priestorov, hodina plná otázok s pánom farárom, stretnutia a katechézy pre rodičov, nácviky, svätá spoveď a samotný slávnostný deň. A čo ľudia? Okrem samotných detí, rodičov, kňazov a učiteľov, ešte mnohí iní prispeli k slávnostnej atmosfére. Aj im patrí naše veľké ďakujem. Napríklad farskému zboru SOLIDEO za spievanie, Maťovi H. za gitarový sprievod, ockovi prvoprijímajúceho Miška za hru na organe, pani Mahútovej za maľbu na table, Renatke S. za krásne fotky detí na table aj počas slávnosti, rodine Dragúňovej za kvietky pre mamičky a pedagogický zbor aj za ovocie do obetných darov, Karinke K. za chlebík, Katke B. za baránka, pani Boldišovej za kvetinovú výzdobu v kostole, mamičkám, ktoré prišli v piatok kostol upratať, kňazom, ktorí prišli v sobotu spovedať, ujovi kostolníkovi za veľa drobností a pokosenie okolia kostola, usporiadateľom za  rôznorodú pomoc pri organizácii slávnosti, Mariánskej légií a našim sestričkám za modlitby a malý darček, firme, ktorá nám spravila jedinečné hrnčeky, aké nemá nikto iný na svete, Monike P. za výzdobu pred oltárom, miništrantom, akolytom, mojim kolegyniam a ešte mnohým iným za všemožnú, hoci aj drobnú pomoc. Veď more sa skladá z malých kvapiek vody…

Prečo o tom píšem?

Lebo ďakovať sa patrí. 

Lebo sa potrebujeme navzájom. 

Lebo deti chceme naučiť, že kostol je dom Octa a že doma sa spoločne oslavuje aj vzájomne sa slúži, 

že Cirkev je vlastne aj moja rodina, 

že vzájomná pomoc je dôležitá a krásna, 

že máme okolo seba mnohých šikovných a ochotných ľudí, z ktorých si môžeme brať príklad,

že Boh rád k človeku hovorí cez krásne udalosti, 

že je pekné keď sme spolu, 

že všade platia nejaké pravidlá a nemám nárok na všetko a hneď,

že spolu toho zvládneme viac a ľahšie , 

že aj malí dokážu veľkých dojať,  

že malí majú veľkým za čo ďakovať, 

že žehnať znamená priať druhému dobro a že priateľstvo je vzácna VEC. 

Priateľstvo s Bohom, priateľstvo medzi sebou, priateľstvo veľkých s malými, priateľstvo rodičov a učiteľov navzájom. Priateľom sa pomáha ľahšie, priateľom sa odpúšťa ľahšie, s priateľmi je svet omnoho krajší.  

To nie je len pridaná hodnota, to je hodnota, na ktorej chceme stavať, lebo Ježiš sám povedal : „Nenazval som Vás sluhami, Nazval som Vás priateľmi…“

Verím, že Pán Ježiš má od včera v našej škole aspoň o 40 dobrých priateľov viac. A On sa so svojimi priateľmi veľmi rád stretáva 🙂