Siedmy týždeň dištančného vzdelávania sme začali presne tak, ako v škole – modlitbou Otče, náš.
Deti v nej hravo našli slovo s novým písmenkom CH.
A mohlo sa začať naše šantenie a chichotanie s touto hláskou.
Deti okrem bežných úloh v zošite pracovali aj s prezentáciami, s pexesom, mali tieňové divadielko o tom, ako vzniklo CH a pár video úloh a rébusov, pri ktorých si bystrili svoju pozornosť.

Žofka obohatila naše učenie fotkami horúcimi – priamo z pece veľkej pekárne. Deti mali možnosť vidieť, ako sa vyrába chlieb. Ako sa miesi, kysne, pečie a ukladá do regálov.
Niektorí ho bežne pečú aj doma. Tobimu to ide super, povedal nám presný postup.   

Pomocníkov počas tohto kuchynského týždňa sa objavilo viacej.   
Tak sme aj učenie preniesli do kuchyne.
Riešili sme obrázkový diktát. Nenápadne som  pri varení čaju priložila na kuchynskú linku klobásku, chobotnicu i skrutkovač, pri pečení koláčika som pridala muchotrávku, brokolicu – či to moji prváci postrehnú. A veru sú pozorní a zdatní v kuchárskom umení, krásne napísali, čo tam nepatrí.
Potom sa karta obrátila a deti začali skúšať mňa. Rébusy sa hrnuli z každej domácnosti. Mala som čo robiť.

Nielen diktát, ale aj matematika sa dá učiť kuchyni. Prebrali sme geometrické tvary i telesá.
Pri potrave a jedle sme zostali aj v téme Prvouky – naučili sme sa čím sa živia zvieratká. Ktoré sú bylinožravé , ktoré mäsožravé a ktoré sú všežravce….

A koniec pracovného týždňa ukončíme krásnym príbehom o tom, ako psíček a mačička piekli tortu. Verím, že sa im príbeh zapáči a zvládnu ho prečítať aj sami.