Prvý školský rok ubehol v spoločnej radosti a usilovnej práci a dnes sa prváci potešili svojmu prvému krásnemu vysvedčeniu a vyšli zo školskej brány v ústrety prázdninám, letu a chvíľam plným nových dobrodružstiev! Dovidenia v septembri!

Mgr. Šabíková

                   Vážená pani riaditeľka, vážený pedagogický zbor, milí spolužiaci a ctení  hostia,

     dovoľte mi využiť neopakovateľnosť týchto okamihov a prihovoriť sa vám, keď vo vzduchu  cítiť vôňu hrejivej a príjemnej nostalgie, keď je dovolené  jemnúčko dotknúť sa opony zážitkov, príbehov a spomienok.

      Na úsvite  nového rána, keď zbadáme, že priesvitný film času poskočil opäť o políčko ďalej, táto jedinečná  chvíľa už pominie…

      Ak by sme mali možnosť zostrihať obrázky vlastného života, možno zistíme, že ani tak veľmi nebol náš. Patril skôr ľuďom, ktorí šli náhodou okolo. Niekoľkými z nich, ste boli aj vy, milé pani učiteľky, učitelia a spolužiaci.

     3.septembra 2012 sme sa zhodou náhod stretli v jednej triede, uvidela som pred sebou 20 párov očí plných očakávania, zmiešaných pocitov, ktoré tvorili zmes smútku za rokmi strávenými v materskej škole, rozpaky z nového prostredia a kvapôčky trémy.

     V priebehu niekoľkých týždňov a mesiacov sme sa naučili čítať, písať i počítať, neskôr aj náročnejšie veci. V škole sme sa naučili i to, čo nenájdeme v učebniciach, čo sa na hodinách nevysvetľuje. Pochopili sme medziľudské vzťahy, vzťahy medzi spolužiakmi, medzi žiakmi a učiteľmi.

      Herakleitos z Efezu  raz dávno povedal: „Panta rei, teda všetko plynie.“ Nikdy predtým sme  si neuvedomovali pravdivosť tohto výroku tak ako dnes.Pretože všetky  veľké kroky v živote sa skladajú z malých krokov, aj my sme sa malými krôčikmi v podobe ročníkov dostali až k tomuto veľkému, v našich životoch dosiaľ najdôležitejšiemu. Tým veľkým krokom je práve odchod zo základnej školy. Zo školy, ktorá sa na deväť rokov stala naším druhým domovom.No každý koniec v sebe nesie nový začiatok. Občas musíme za sebou páliť mosty, ukončiť jeden príbeh preto, aby začal iný – lepší.   

       Život je ako hodina matematiky. Riešime zadanie. Zistíme, že je zlé. Chceme ho opraviť, ale už je neskoro. Zvoní! A o chvíľu aj my budeme počuť posledné zvonenie.

Bude zvoniť na koniec detských hier, strachu, radosti, sklamaní i žiaľu. Nebude to však koniec všetkého. I keď kľúčka, ktorú sme stláčali tisíckrát, ostane zrazom chladná. I keď schody, po ktorých sme sa naháňali, zostanú opustené.

I keď dvere, ktoré pre nás boli „bránou detstva“, nebudú odteraz viesť nikam. Nie. Nie je koniec, ale začiatok. Začiatok niečoho nového a rovnako krásneho. Veď každý z nás si so sebou odnáša spomienky. Spomienky na spoločné dobrodružstvá, kamarátstvá, výhry či prehry.

Dnes vieme, čo všetko sa skrývalo za desiatkami vyučovacích hodín, koľko námahy ste museli vynaložiť, aby sme tu teraz takto stáli. Preto práve dnes, v tento neopakovateľný a zároveň nezabudnuteľný deň, je ten najsprávnejší okamih vysloviť tie najúžasnejšie slová vďaky. Chceme vám poďakovať za to, že aj keď sme vás viackrát ranili, nevzdali ste to, odpustili ste nám a naďalej ste nám odovzdávali svoje vedomosti. Pretože len človek, ktorý dokáže odpúšťať, je naozaj veľký a silný.

Ďakujeme vám, naša pani učiteľka triedna. Dali ste nám kus svojho srdca a veľa vedomostí. Boli ste našou oporou na tejto škole. Našli ste si pre nás vždy čas, snažili ste sa nás pochopiť. Aj vďaka vám sme spoznávali život taký tajomný.

     Úprimne si želáme, aby nás mapy, cesty životom priviedli k pravým hodnotám. Aby nás nezviedol Exupéryho márnivec, biznismen či abstraktný zemepisec a nechceme zabudnúť na tajomstvo líšky, že dobre vidíme len srdcom, pretože to hlavné je očami neviditeľné.

     Na záver môjho príhovoru vám chcem odovzdať malý testament, posolstvo od dverí trinástej komnaty. Naučme sa kráčať všímavo k ľudským starotiam a bolestiam, naučme sa nielen prijímať, ale aj rozdávať lásku a pochopenie. Ostaňme ľuďmi, tým diamantom, ktorý v hrudi nikdy nezhnije.

 Radka Benčová, IX.B

Čím sme boli bližšie k dátumu 30. 06. 2021, tým viac deti, ale aj ja, sme cítili, že sa končia naše spoločné 2 roky, prežité učením, radosťami a šibalstvami. Tieto 2 roky boli náročné a poznačené corona vírusom. Učili sme sa aj dištančne. Zvládli sme to! Deti reprezentovali triedu v mnohých matematických, recitačných a výtvarných súťažiach. Našli si nových kamarátov. Na rozlúčkovej oslave bola príjemná atmosféra. Deti si pochutnali na výbornej tortičke a inými dobrotami. Je to šikovná super trieda. Veľké ďakujem patrí aj rodičom, ktorí sa venovali svojim deťom s láskou a trpezlivosťou. Príjemné letné dni prinášajú pre deti očakávané prázdniny. Mojím prianím je, aby si naše deti hlavne cez prázdniny oddýchli a načerpali nové sily do nového školského roka. Na záver chcem deťom popriať príjemné prežitie letných prázdnin.

Triedna učiteľka Erika Pachingerová

Posledným zvonením v tomto školskom roku ruch v našej škole nekončí.
Už v piatok 2.7.2021 sa otvorí školská brána pre našich budúcich prváčikov. Pripravili sme si pre nich veselý a hravý deň, v ktorom sa môžu zoznámiť so školou, s pani učiteľkami a aj so svojimi budúcimi spolužiakmi.
Začíname ráno o 8,00 hod. Tešíme sa na Vás, milí naši prváci.

Podľa odporúčania kamarátov z vedľajšej triedy sme si v piatok vyšli na prechádzku do okolia školy s parádnou prestávkou. Zmrzlina v neďalekom stánku nás v horúcom počasí vynikajúco posilnila. Posedeli sme si, zamaškrtili, osviežili a pomaly sme sa vrátili na školský dvor, kde o hry nebola núdza. Aj vy sa tak tešíte na prázdniny?